Rozvíjanie ženskej esencie ako cesta k sebe a autentickému bytiu

Žijeme v dobe rozmanitosti. Kdekoľvek sa pozrieme, uvidíme pestrosť a prelínanie sa názorov, životných štýlov, rozmanitosť ľudských pováh a osudov. V tomto prostredí pestrosti sledujeme ako sa moderné prelína s tradičným. Obe majú v tomto prostredí svoje miesto. Svoje miesto, sebarealizáciu a naplnenie hľadáme aj my, ženy. Tak ako je to s inými hľadaniami existenciálneho charakteru, aj my potrebujeme začať od seba. Nie je nič vonku, čo by nebolo v nás samých.

Počas rozhovorov so ženami a mužmi opakovane narážam na rovnakú myšlienku, že my ženy si nerozumieme. Myslím, že každá z nás už prežila podobné momenty zmätku a frustrácie, kedy nevieme, aký ďalší krok spraviť a strácame samé seba. Deje sa tak preto, že sme „odtrhnuté“ od seba samých, od našej podstaty, naše ženskej prirodzenosti (esencie) a to fyzicky aj duchovne.

V priebehu dejín sa v jednotlivých kultúrach vždy formovali normy, pravidlá, hodnoty a predstavy vzťahujúce sa na ženy a ovplyvňujúce naše správanie a sebaobraz. Ide o tzv. genderové (rodové) stereotypy, ktoré v procese výchovy prijímame a reprodukujeme. Rodové stereotypy sú predstavami spoločnosti o tom, čo by žena mala robiť a čo naopak nie, aká žena je pre spoločnosť hodnotná, ktoré vlastnosti sú a ktoré nie sú úctyhodné. Tieto šablóny často nekorešpondujú s našou ženskou prirodzenosťou a nevedú nás k jej spoznávaniu a rozvíjaniu. Aký obrovský potenciál sa v našom vnútri skrýva? Koľko myšlienok, poznania, schopností a diel je zatiaľ neprejavených a driemu skryté pod vrstvami vlastných strachov, zmätenia a spoločenského tlaku?

Doktorka a jungiánska psychologička Clarissa Pinkola Estés vo svojom diele „Ženy ktoré behali s vlkmi“ výstižne poukázala na podvedomý obraz, kolektívny archetyp, ktorý v žene prebúdza kontakt so sebou samou. Je to archetyp divokej ženy, sídliaci hlboko v našej ženskej duši. Keď sa v žene prebúdza, žena pociťuje príjemné chvenie a silu. Stáva sa vedomou, intuitívnou, tvorivejšou, silnejšou a slobodnejšou. Jej identita a pohľad na seba samú už nie sú odvodené od iných. Žena nachádza samú seba – ten najcennejší dar a stáva sa autentickou. Takáto žena svojou osobnosťou a vlastnosťami zušľachťuje, skrášľuje a zjemňuje svojich blízkych a okolie. Divokosť ženy symbolizuje jej slobodu. Divoká žena disponuje celým radom prejavených ženských rolí či obrazov (panna, matka, milenka, čarodejnica, amazonka a i.).

Existujú rôzne cesty za týmto sebapoznaním. Jenou z nich je cesta spoznávania vlastnej cyklickosti. Inou je cesta sebapoznania prostredníctvom vyššej či posvätnej sexuality. Sebapoznávanie prostredníctvom sexuality nás konfrontuje s mystériom života a zrodenia, upriamuje pozornosť na naše telo, nie však pre krátkodobú rozkoš, ale preto, aby sme pocítili aj najjemnejší vnem, záchvev či pohyb energie. Aby sme pocítili život, svoju celostnosť a spätosť s kozmom. Je to oslava ženskosti a duchovného spojenia dvoch duálnych princípov – ženského prijímajúceho a mužského tvorivého. Je to cesta sebalásky a sebaprijatia. Upriamuje našu pozornosť a rozvíja náš vzťah s našou intímnou zónou, ktorá nás na biologickej a energetickej úrovni robí ženami. Je to cesta, ktorá je silne transformačná a hodnotná.  Prajem ju každej žene zažiť. Pretože na jej konci pochopí, kým je, kde čerpať vlastnú odvahu a silu ženským spôsobom. Táto cesta je dostupná pre každú z nás. A predsa nie každá sa ňou vydá a prekročí samú seba, tak ako ju „stvorila“ spoločnosť.

Pridať nový komentár